🤍 Prepustenie nenarodeného dieťaťa 🤍

Vonku je krásne. Vo vzduchu je jemnosť, ticho a zvláštna posvätnosť – akoby boli práve Vianoce. Čas, keď sa oslavuje narodenie Ježiša Krista.
Narodenie dieťaťa. Zázrak života.

Ľudia milujú, keď sa narodí dieťa 👶
A zároveň zažívajú hlboký, často nevysloviteľný zármutok, keď o dieťa prídu.

Počula som veľa príbehov.
Vo svojej praxi som videla, ako môže smútok po nenarodenom dieťati človeka postupne uzavrieť, oddeliť od života, od radosti, od vlastného tela aj od vzťahov.
Nie náhle.
Veľmi potichu.

Zároveň som však bola svedkom niečoho veľmi jemného a hlbokého.
Momentov, keď prepustenie dušičiek, ktoré zostali v akomsi medzipriestore prepojené s matkou, prinieslo späť ľahkosť, dych a chuť tvoriť 🌱✨

Tak ako som sprevádzala mnohé ženy,
aj ja sama som si prešla týmto citlivým a nepríjemným procesom prepúšťania dušičky.

Nie je to technika.
Nie je to rýchle rozhodnutie.
Je to stretnutie tvárou v tvár.

S pocitmi zlyhania.
S vinou, ktorú si často nesieme aj vtedy, keď rozum vie, že „to nebola naša chyba“.
So smútkom, ktorý nemal kde byť oplakaný.
S bolesťou z toho, že prirodzenosť tvoriť život nebola naplnená alebo bola prerušená 🤍

A predsa…
keď sa týmto miestom dovolíme prejsť, nezažívame len bolesť.

✨ Prichádza niečo po nej ✨

🌿 uvoľní sa priestor v živote – akoby sa konečne mohlo zhlboka nadýchnuť
🌿 jednej mojej kamarátke sa po prepustení duše, ktorá bola v brušku jej mamy spolu s ňou, uvoľnila dlhoročná bolesť chrbtice, ktorú niesla celé roky
🌿 u inej ženy prišlo nové otvorenie sa životu – a ďalšie dieťatko sa narodilo s ľahkosťou a bez komplikácií

A je tu ešte jeden príbeh, ktorý sa ma veľmi dotkol.

Po prepustení nenarodeného dieťatka sa neuvoľnilo len miesto pre nový život…
Ale dieťa, ktoré prišlo potom, prišlo na svet radostnejšie.
Rodinné vzťahy sa začali prirodzene harmonizovať.
Medzi partnermi sa objavila väčšia mäkkosť, porozumenie a pokoj.
Akoby sa niečo dlho zadržiavané konečne mohlo usadiť na svoje miesto.

Často je pre nás veľmi ťažké dotknúť sa bolestnej pravdy.
Odvraciame sa od nej, pretože leží za silnými emóciami.
Za smútkom.
Za strachom.
Za hanbou.

No keď si dovolíme nimi prejsť –
neznamená to, že zabúdame.
Znamená to, že už nemusíme niesť všetko samy.

Vtedy prichádza veľká úľava.
A veľká sila ✨

Odrazu nás už nič neťahá späť.
Nič nás neťaží v tele ani v srdci.
Uvoľní sa sila, ktorá bola skrytá pod emóciou,
a naša vlastná duša môže kráčať k plnšiemu, hodnotnejšiemu a radostnejšiemu životu.

Ak si niekedy prešla podobným obdobím,
ktoré ťa veľmi skúšalo,
a cítiš, že dnes chceš pustiť aspoň malý kúsok von…

🤍 tento priestor je otvorený
🤍 láskavý
🤍 a bezpečný

A ja sa veľmi teším na milé správy, ktoré prichádzajú, keď sa v živote uvoľní miesto pre pravdu, pokoj a nový dych 🌸

🤍 Prepustenie nenarodeného dieťaťa 🤍

Vonku je krásne. Vo vzduchu je jemnosť, ticho a zvláštna posvätnosť – akoby boli práve Vianoce. Čas, keď sa oslavuje narodenie Ježiša Krista.
Narodenie dieťaťa. Zázrak života.

Ľudia milujú, keď sa narodí dieťa 👶
A zároveň zažívajú hlboký, často nevysloviteľný zármutok, keď o dieťa prídu.

Počula som veľa príbehov.
Vo svojej praxi som videla, ako môže smútok po nenarodenom dieťati človeka postupne uzavrieť, oddeliť od života, od radosti, od vlastného tela aj od vzťahov.
Nie náhle.
Veľmi potichu.

Zároveň som však bola svedkom niečoho veľmi jemného a hlbokého.
Momentov, keď prepustenie dušičiek, ktoré zostali v akomsi medzipriestore prepojené s matkou, prinieslo späť ľahkosť, dych a chuť tvoriť 🌱✨

Tak ako som sprevádzala mnohé ženy,
aj ja sama som si prešla týmto citlivým a nepríjemným procesom prepúšťania dušičky.

Nie je to technika.
Nie je to rýchle rozhodnutie.
Je to stretnutie tvárou v tvár.

S pocitmi zlyhania.
S vinou, ktorú si často nesieme aj vtedy, keď rozum vie, že „to nebola naša chyba“.
So smútkom, ktorý nemal kde byť oplakaný.
S bolesťou z toho, že prirodzenosť tvoriť život nebola naplnená alebo bola prerušená 🤍

A predsa…
keď sa týmto miestom dovolíme prejsť, nezažívame len bolesť.

✨ Prichádza niečo po nej ✨

🌿 uvoľní sa priestor v živote – akoby sa konečne mohlo zhlboka nadýchnuť
🌿 jednej mojej kamarátke sa po prepustení duše, ktorá bola v brušku jej mamy spolu s ňou, uvoľnila dlhoročná bolesť chrbtice, ktorú niesla celé roky
🌿 u inej ženy prišlo nové otvorenie sa životu – a ďalšie dieťatko sa narodilo s ľahkosťou a bez komplikácií

A je tu ešte jeden príbeh, ktorý sa ma veľmi dotkol.

Po prepustení nenarodeného dieťatka sa neuvoľnilo len miesto pre nový život…
Ale dieťa, ktoré prišlo potom, prišlo na svet radostnejšie.
Rodinné vzťahy sa začali prirodzene harmonizovať.
Medzi partnermi sa objavila väčšia mäkkosť, porozumenie a pokoj.
Akoby sa niečo dlho zadržiavané konečne mohlo usadiť na svoje miesto.

Často je pre nás veľmi ťažké dotknúť sa bolestnej pravdy.
Odvraciame sa od nej, pretože leží za silnými emóciami.
Za smútkom.
Za strachom.
Za hanbou.

No keď si dovolíme nimi prejsť –
neznamená to, že zabúdame.
Znamená to, že už nemusíme niesť všetko samy.

Vtedy prichádza veľká úľava.
A veľká sila ✨

Odrazu nás už nič neťahá späť.
Nič nás neťaží v tele ani v srdci.
Uvoľní sa sila, ktorá bola skrytá pod emóciou,
a naša vlastná duša môže kráčať k plnšiemu, hodnotnejšiemu a radostnejšiemu životu.

Ak si niekedy prešla podobným obdobím,
ktoré ťa veľmi skúšalo,
a cítiš, že dnes chceš pustiť aspoň malý kúsok von…

🤍 tento priestor je otvorený
🤍 láskavý
🤍 a bezpečný

https://cal.com/jana-abatis/konzultacia

A ja sa veľmi teším na milé správy, ktoré prichádzajú, keď sa v živote uvoľní miesto pre pravdu, pokoj a nový dych 🌸

https://cal.com/jana-abatis/konzultacia